 |
Dobrý deň,
chcela by som spýtať aké sú hlavné rozdiely medzi zamestnaneckým pracovným pomerom a vykonávaním práce prostredníctvom živnosti. Je podľa vás výhodnejšie byť zamestnancom alebo živnostníkom ? Ďakujem za odpoveď.
|
|
|
|
|
|
Ahoj,
výhodnosť zamestnaneckého pomeru a práce, vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia sa odvíja najmä od výšky prijímu, druhu vykonávanej práce a príp. aj potrieb konkrétnej osoby. Najväčšie rozdiely medzi uvedenými dvoma formami zárobkovej činnosti sú v oblastiach:
Paušálne výdavky
- Zamestnanec si pri výpočte čistého prijímu nemôže uplatniť paušálne výdavky.
- Živnostník si v rámci výpočtu čistého prijímu môže znížiť daňový základ o 40 %, resp. najviac o 420 Eur/mesačne. Pri prijíme cca. 1 000 Eur a uplatnení paušálnych výdavkov bude čistý príjem živnostníka vyšší ako čistý príjem zamestnanca.
Minimálna mzda, príplatky za nadčas, nočnú prácu, sobotu, nedeľu a sviatok
- Zákonník práce garantuje zamestnancovi minimálnu výšku zárobku, ktorý mu prináleží po odpracovaní plnej pracovnej doby.
- Na živnostníka sa vzťahujú živnostenský zákon a obchodný zákonník, ktoré negarantujú minimálnu výšku zárobku a príplatky za prácu nadčas a v noci, v sobotu, nedeľu a vo sviatok. Hodnota minimálneho zárobku a rôzne druhy príplatkov však môžu byť predmetom dohody, ktorej znenie musí byť spísané v obchodnej zmluve.
Dovolenka
- Zamestnancovi vzniká nárok na platenú dovolenku v rozsahu najmenej 4 týždňov pri odpracovaní celého roku. V prípade odpracovania len časti roku, má zamestnanec právo na 1/12 ročného dovolenkového času za každý odpracovaný mesiac.
- Živnostníkovi nemá nárok na platenú dovolenku pokiaľ to nie je dohodnuté v obchodnej zmluve.
Ručenie za záväzky/škodu
- Podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ v prípade vzniku škody vymáhať od zamestnanca kompenzáciu až do výšky 4 násobku jeho priemernej mesačnej mzdy.
- Živnostník ručí za vzniknuté záväzky v plnom rozsahu a to celým svojim majetkom. Preto sa neodporúča vykonávať povolania v ktorých je vysoká pravdepodobnosť vzniku škody prostredníctvom živnostenského podnikania.
Stravné lístky
- Zamestnanci, ktorí odpracujú počas pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny majú právo na poskytnutie jedného teplého jedla a nápoja zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnávateľ nedodáva zamestnancom stravu je povinný im vyplácať náhradu napr. vo forme stravných lístkov.
- Živnostník nemá nárok na poskytnutie stravy alebo náhrady za stravu. Dodanie stravy alebo náhrady za stravu však môže byť predmetom prípadnej dohody.
Administratívne zaťaženie
- Zamestnanec je za bežných okolností povinný vystavovať, spracúvať alebo evidovať dokumenty, súvisiace s výkonom jeho zamestnaneckého pomeru len v minimálnej miere.
- Živnostník je povinný vystavovať faktúry za dodané tovary/služby, viesť účtovníctvo, podávať daňové priznanie, platiť dane a odvody. Administratívnu záťaž môže znížiť využívaním extených účtovníckych služieb.
|
|
|
|
|
|
 |
|
|
